História

Podrobnosti
Stručný prehľad histórie bratislavského zboru CB
2015 Zbor na Cukrovej 4 založil účelové zariadenie Združenie škôl C. S. Lewisa, ú.z., ktoré sa stalo zriaďovateľom Cirkevnej základnej školy Narnia a Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa. 
2015 Gymnázium sa presťahovalo do zrekonštruovanej budovy na Haanovej ulici č. 28. 
2011 - 2014  Kazateľom zboru bol Matěj Hájek. 
2009 - 2015 Kazateľom zboru bol Josef Sýkora. V roku 2011 sa stal správcom zboru. 
2013 Z "podvečerných" bohoslužieb vznikol druhý zbor CB v Bratislave s názvom Kaplnka. Jeho prvým správcom sa stal Daniel Pastirčák. Bohoslužby tohto zboru sa konali v klube A4 v budove bývalého Kresťanského združenia mladých mužov (YMCA), v súčasnosti sa konajú v priestoroch CB na Cukrovej 4.
2013 Spoločenstvo vo Sv. Jure sa pretransformovalo na samostatnú kazateľskú stanicu zboru.
2009 V zbore  sa začali  konať „podvečerné“ bohoslužby s perspektívou, že vznikne nový zbor CB v Bratislave
2006 Vikárom zboru sa stal Josef Sýkora. 
2006 Vo Svätom Jure vznikla misijná stanica zboru. Jej vedúcim sa stal Milan Mitana. 
2003 - 2004 Vikárom zboru bol Petr Hvalčák.
1999 - 2004 Vikárom zboru bol Daniel Poloha, v r. 2003 ordinovaný za kazateľa CB.
2004 Z iniciatívy D. Laca a D. Číčela bolo založené Bilingválne gymnázium C.S.Lewisa.
2000 V r. 2000 zahájil svoju činnosť aj Dom Betánia Kalinovo.
1990 - 1997 Kazateľ Ján Novák viedol novú stanicu zboru v Petržalke, neskôr pretransformovanú na zbor. V r. 1997 zbor zanikol.
1997 Od r. 1997 funguje aj domáca opatrovateľská služba a od r. 2001 sociálna prevencia a poradenstvo. 
1994 V r. 1994 bolo otvorené Aktivačné geriatrické centrum na Partizánskej ul. 
1994 Z iniciatívy kazateľa J. Nováka založená cirkevná základná škola. V r. 1997 sa škola pretransformovala po obsahovej aj personálnej stránke. V súčasnosti funguje pod názvom Cirkevná základná škola – Narnia.
1992 Ako kazateľ pre mladých prišiel do zboru Daniel Pastirčák. Správcom zboru je od r. 1997 do 2011.
1991 V r. 1991 sa uviedol do prevádzky Dom Betánia v Senci.
1984 - 1990 Druhým kazateľom zboru bol Ján Novák
1990 Kazateľ F. Ciesar odchádza do dôchodku. Zbor ostáva bez správcu zboru až do r. 1997. 
1990 So súhlasom vedenia diakonického zariadenia Betánia v Nemecku bolo založené Diakonické združenie Betánia na Slovensku. Jeho vznik iniciovali Igor André a Dušan Kintler. 
1977 - 1979 Daniel Komrska vo funkcii druhého kazateľa.
1975 - 1977 Výstavba novej modlitebne. Stavbu podľa projektu architekta Jana Komrsku viedol Milan Jurčo spolu s ostatnými členmi stavebného odboru. Stavba by nebola možná bez mimoriadnej Božej ochrany a finančnej i pracovnej obetavosti členov zboru a ostatných zborov zo Slovenska, Čiech, Moravy i Tešínska.
1971 Kazateľ G. Sadloň po 32 - ročnej vernej službe v ťažkých obdobiach zboru odišiel do dôchodku. 
1971 Zbor pozval do služby správcu zboru Františka Ciesara z Prešova.
1970 Vyšla Biblická konkordancia od Juraja Potúčka.
1969 Tlačou vyšla Biblia v preklade prof. J. Roháčka a notovaný Kresťanský spevník. Na spracovaní spevníka sa podieľala spevníková komisia pod vedením J. Rosu. Boli v nej aj bratia z iných zborov a iných denominácií.
1968 Vznikla diakonická skupina Balzam z iniciatívy J. Rosu a V. Satkeovej (vtedy Barešovej) s cieľom slúžiť tým, ktorí to potrebujú, teda osamelým starším a chorým ľuďom. 
1968 M. Machajdíková-Kailingová založila detský spevokol Kvapôčky. Jeho poslaním sa stala oslava Boha spevom a služba ľuďom.
1967 Výročná konferencia JČB prijala zmenu mena cirkvi na Cirkev bratská.
1966 Z iniciatívy Slavoja Krupu vznikla hudobná skupina Tŕne. Jej pôvodná hudobná tvorba ovplyvnila vtedajšiu mladú generáciu.
1964 Vznikol misijný spevokol mladých pod vedením M. Machajdíkovej-Kailingovej. V rámci spevokolu sa v spolupráci s Milanom Jurčom rozvinula výchovná práca s mladými ľuďmi.
1960 Z iniciatívy Drahomíry Janotkovej a Jána Rosu bol založený zborový spevokol.
1959 Komunistická štátna moc zatkla, odsúdila a uväznila bratov Ondreja Luptáka, Vladislava Mateja, Jána Rosu a Jána Holého zo staroturanskej stanice zboru za vymyslený zločin podvracania republiky. Z väzenia ich prepustili po 11 mesiacoch na amnestiu 9. 5. 1960. Neskôr boli v plnej miere rehabilitovaní.
1957 Reprezentanti oboch prúdov vyznali svoje previnenia, nasledovalo vzájomné odpustenie a zjednotenie zboru.
1954 - 1955 Vyhrotenie nedorozumení vyplývajúce z odlišnosti oboch pôvodných duchovných prúdov. Hrozilo rozdelenie zboru. Niektorí bratia pôvodom z MK boli vylúčení zo zboru.
1950 Po neúspešných jednaniach bratislavského MK s Evanjelickou cirkvou a.v. o poslaní MK v rámci ev. a. v. cirkvi časť členov MK z ev. a.v. cirkvi odišla a vlastne pod tlakom režimu sa pripojila k zboru JČB v Bratislave.
1948 Po komunistickom puči vydal režim nový zákon o cirkvách. Náboženská činnosť sa podľa neho mohla praktizovať iba v štátom povolených cirkvách. Členovia bratislavského MK a bratia repatrianti z Levíc na čele s kazateľom J.O. Markušom sa znovu pokúsili založiť slobodnú evanjelickú cirkev. Štátna moc to zamietla.
1945 Činnosť zboru JČB bola v plnej miere obnovená.
1940 JČB na Slovensku bola úradne zakázaná a budovu modlitebne zapečatili. Zbor JČB uzavrel dohodu so zborom Kresťanskej reformovanej cirkvi o formálnom prijatí členov do ich zboru, pričom si členovia JČB zachovali úplnú autonómiu vo všetkých aktivitách.
1939 Vznik Slovenského štátu. Väčšina členov zboru českej národnosti musela opustiť Slovensko. Zostalo 20-25 členov.
1938 Po „anšluse“ Rakúska nemecké úrady zakázali zbor JČB vo Viedni. Tamojší kazateľ Gustáv Sadloň musel opustiť krajinu. Zbor ho pozval za kazateľa.
1937 Kazateľ Svoboda odišiel do Litomyšli. Do zboru prišiel vypomôcť kazateľ v dôchodku Antonín Chráska. Zostal až do novembra 1938.
1933 Zbor kúpil budovu bývalého vojenského súdu z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá stála na mieste dnešnej modlitebne. Upravili ju na účely modlitebne a bytu pre kazateľa.
1932 Prichádza kazateľ Václav Svoboda.
1931 Kazateľom sa stal J. Slanina. Už z predchádzajúceho obdobia pretrvávali problémy vo vzájomných vzťahoch členov. Kazateľ Slanina situáciu nezvládol a po pol roku odišiel.
1928 Vytvorenie samostatného zboru JČB, L. Mikulecký inštalovaný za kazateľa zboru.
1927 Slovenská časť spoločenstva ostala v ev. a. v. cirkvi a v Bratislave založila pobočku MK. Cesty oboch duchovných prúdov sa na čas rozišli.
1926 Prvým správcom stanice sa stal kazateľ Ladislav Mikulecký. V r. 1930 odišiel na Valašsko.
1924 Skupiny sa nedohodli, česká strana iniciovala vznik brnianskej stanice JČB v Bratislave.
1922 - 1923 Zápas komunity o to, kam sa zaradiť. Vytvorili sa dve skupiny. Jedna pod vedením Jozefa Roháčka uprednostňovala založenie slobodnej prebudeneckej cirkvi s názvom Slovenská bratská jednota, do ktorej by sa okrem zhromaždenia v Bratislave začlenili aj všetky spoločenstvá Modrého kríža (MK) na Slovensku. Jednota mala byť duchovne previazaná s JČB. Kristína Royová za Modrý kríž návrh odmietla. Česká skupina reprezentovaná bratom Václavíkom sa chcela pričleniť k JČB.
1921 Zhromaždenie u rodiny Kinclovcov viedol Jozef Roháček, ktorý neskôr preložil Bibliu z pôvodných jazykov do slovenčiny. K spoločenstvu sa postupne pridalo niekoľko rodín slovenských repatriantov z maďarskej Nyiregyhazy.
1917 - 1919 Do Bratislavy sa presťahovali viaceré české rodiny pôvodom z Jednoty českobratskej (JČB). Pre vznik zboru bola najvýznamnejšou rodina Kinclová. V tejto rodine sa začali konať prvé zhromaždenia.