Cirkev bratská v Bratislave - O Bohu
 
 
zem.jpg

O Bohu


Veríme, že Boh sa zjavuje. U človeka sa vedomie Boha prejavuje vo všetkých kultúrach počas celých ľudských dejín.

Všeobecné zjavenie


Boh sa zjavuje v makrokozme vesmíru i v mikrokozme ľudského vnútra. Toto základné zjavovanie je prístupné každému, kto hľadá. V makrokozme vonkajšieho sveta sa zjavuje obraz Božej múdrosti vpísaný do diela prírody.

V mikrokozme vnútorného sveta sa Boží obraz zjavuje cez naše vedomie a svedomie. Každý človek, ktorý s úmyslom poznať pravdu a nájsť zmysel svojho života, hĺba, rozjíma a medituje nad vnútorným či vonkajším svetom, v oboch nachádza žiarivé stopy Boha.

Historické zjavenie


Veríme, že Boh sa zjavil v dejinnom príbehu Izraela. Ten príbeh je zachytený v knihách Starej zmluvy. Je to príbeh Abraháma a jeho kmeňa. Príbeh Božieho zasľúbenia a jeho naplnenia. Boh zjavil Abrahámovi, že v jeho semene budú požehnané všetky národy. To zasľúbenie si našlo dejinné vyjadrenie v čakaní na mesiáša. V príbehu toho putovania, čakania a naplnenia, v slove hebrejských svätých písem sú zachytené žiarivé Božie stopy.

Veríme, že očakávaným Mesiášom je Ježiš Kristus. V ňom sa naplnili Božie sľuby.

Zjavenie inkarnáciou


Ako kresťania čerpáme poznanie Boha z oboch prameňov. V kresťanskej tradícii sa stretá grécka múdrosť všeobecného zjavenia s hebrejskými znameniami historického zjavenia. Kresťanstvo obe dopĺňa a spája ich. Veríme, že v Ježišovi Kristovi sa Boh zjavuje priamo. Tým, že sa stal človekom, Boh vstupuje priamo do podstaty ľudského bytia, aby ju premenil.

„Boh sa stal Synom človeka, aby sa človek v ňom mohol stať synom Boha“, napísal cirkevný otec Ireneus v druhom storočí.

Prirodzené zjavenie má svoje hranice. Obraz Boha v Kozme i obraz Boha v našom vnútri je porušený. Príroda, v ktorej silnejší požiera slabšieho nezjavuje hlbiny Božej lásky.

"Jediný akt milosrdenstva je pre mňa viac ako celý vesmír s jeho hviezdami. To druhé patrí totiž do prirodzeného rádu, zatiaľ čo prvé, do nadprirodzeného",  napísal Blaise Pascal.

Aj historické zjavenie má svoje hranice. Prejavy Boha v histórii sú iba znameniami Božej prítomnosti, nie zjavením Boha samotného. Cesta zákona nedokázala doviesť človeka k zjednoteniu s Bohom. Zákon odkázaný na silu ľudskej vôle vedie buď k duchovnej pýche alebo k pokryteckej morálke. Aj tu možno citovať Pascala:

„Ak poznáme Boha bez toho, že sme poznali svoju biedu, dôjdeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu bez toho, že sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu Ak poznáme Ježiša Krista, zostávame v strede, lebo v ňom nachádzame aj Boha aj svoju biedu."

Na hraniciach prirodzeného i historického zjavenia sa otvára brána milosti. Ten, kto došiel na koniec cesty Múdrosti (vie, že nič nevie), i ten čo došiel na koniec cesty Zákona (a vie, že zákon nikdy nenaplní), je pripravený otvoriť sa Milosti. Tá sa zjavuje v Kristovom vtelení.

Kristovo zmŕtvychvstanie


Zjavenie Boha v Kristovi stojí na veľkonočných udalostiach - Kristus vstal z mŕtvych. Ak Kristus nevstal z mŕtvych, kresťanstvo je omyl.

Môže súčasný človek veriť v Kristovo zmŕtvychvstanie? Mnoho analytikov sa pokúšalo trúfalé vyhlásenia evanjelií vyvrátiť. Pri pokuse však vždy narazili na problém. Ako vysvetliť prvopočiatky kresťanského hnutia?

Pár mesiacov po Kristovom ukrižovaní jeho učeníci v meste, kde bol Ježiš súdený a popravený, začali vyhlasovať, že ukrižovaný vstal z mŕtvych. Tomu, čo hlásali, uverilo množstvo ľudí a vznikol tak prvý cirkevný zbor. Strážcovia ortodoxie apoštolov pre ich vyhlásenie prenasledovali. Zatvárali ich do žalára. Napokon takmer všetci umreli mučeníckou smrťou.

Najhorlivejší z prenasledovateľov Saul z Tarzu svoje prenasledovanie oľutoval a stal sa hlásateľom toho, proti čomu bojoval. V liste do Korintu približne v roku 64 (asi 30 rokov po ukrižovaní Krista) napísal : „Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem, zjavil sa Petrovi a dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však už zomreli.“

Prečo ľudia z mesta pri Kristovom hrobe uverili, že vstal z mŕtvych? Židovským náboženským autoritám predsa stačilo zájsť k hrobu a ukázať Ježišovo telo. Ak bol hrob prázdny, kam zmizlo telo? Ukradli ho učeníci? Odišiel sám? Prebral sa z klinickej smrti, odvalil balvan a vybral sa na prechádzku? Koho videli učeníci, koho videli bratia, s ktorými Pavel konzultoval svoju novú vieru? Ak apoštolovia klamali, odkiaľ vzali silu na to, aby svoje klamstvo potvrdili smrťou?