Cirkev bratská v Bratislave - O cirkvi
 
 
mraky.jpg

O cirkvi

Veríme, že záchrana zmyslu človeka sa deje v spoločenstve. Človek je uzlík vzťahov, keby sme ho rozviazali, nezostalo by z neho takmer nič. Uzdravujúca premena jednotlivca zahŕňa uzdravenie a premenu všetkých jeho vzťahov. Túto terapeutickú komunitu viery kresťanská teológia nazvala Cirkvou.

Grécke slovo Ecclesia znamená spoločenstvo Bohom zavolaných. Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorých Boh svojím zjavením zavolal. Tí, ktorí za Božím zavolaním vykročili, sa stretli na ceste a vytvorili putujúce spoločenstvo. Tak chápeme cirkev, tak vidíme jej zmysel a miesto v živote človeka.

Cirkev nie je prostredníkom medzi Bohom a človekom. Cirkev netvorí veriacich, veriaci tvoria cirkev. Cirkev nemožno stotožniť so žiadnou vonkajšou viditeľnou inštitúciou. Už sv. Augustín vedel, že skutočná cirkev má neviditeľnú duchovnú povahu. Patria do nej často i ľudia, ktorí do vonkajšej inštitúcie nepatria. Naopak, niektorí z tých, ktorí sa k viditeľnej inštitúcii hlásia, súčasťou skutočnej cirkvi nie sú.

Veríme, že cirkev v univerzálnom i v miestnom meradle je prejavom Kristovho tela na zemi. Ježiš Kristus prebýva v našej láske, v pravde, v našej slobode. Láska, pravda i sloboda ožívajú tam, kde sa naše ja a ty spája v úprimných otvorených vzťahoch. Jednotlivý človek nemôže dostatočne vyjadriť plnosť Ducha Kristovho. Spoločenstvo, v ktorom veriaci spojený v dôvere a láske, každý svojím darom slúžia životu, je miestom, kde sa zjavuje Kristus. My sme jeho ústami, jeho rukami, jeho nohami, sme mysľou, ktorou myslí, i srdcom, ktorým cíti.

Lebo tak ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci ich je mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či židia alebo Gréci, či otroci, alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným duchom (I Kor 12: 12 -13).