vtaciohen.jpg

Kto sme?

„Miestne spoločenstvo Cirkvi bratskej v Bratislave a súčasť svetového kresťanstva“

Máme svoju históriu. Deväťdesiat rokov tvorivého dobrodružstva v Bratislave na Cukrovej ulici. Pochádzame z Jednoty bratskej. Jej posledným biskupom bol Ján Ámos Komenský. Jednota zanikla pod protireformačným tlakom. Komenský vtedy povedal, že zánik tej malej jednoty neľutuje, Bohu totiž ide o veľkú jednotu, v ktorej sa stretnú všetci kresťania a napokon sa v nej zjednotí celé ľudstvo.

V duchu Jána Ámosa i my chápeme Cirkev ekumenicky. Každú cirkev, ktorá verí vo veľkonočné evanjelium, vo vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, v spásu cez jeho smrť a vzkriesenie, vnímame ako súčasť jediného celku. Sme iba jeho maličkou čiastkou.

V rozmanitosti kresťanských tradícii nevidíme len poľutovaniahodnú roztrieštenosť, ale i požehnané bohatstvo. Obsah Božieho tajomstva zjavený v Ježišovi je priveľký nato, aby ho dokázala vyjadriť jediná tradícia a uskutočniť jedna organizácia. Pravdu evanjelia kresťanstvo uchovalo v otvorenom dialógu mnohých tradícii. Vďaka tejto mnohosti si vo veľkom chráme kresťanstva môže každý človek nájsť spiritualitu primeranú svojej ceste.

Rozmanitosť nie je zlá, zlé je nepriateľstvo. Toto nepriateľstvo, žiaľ, pociťujeme dodnes. Cirkev v západnej Európe stratila dôveryhodnosť pre svoje kliatby, prenasledovania a náboženské vojny. To všetko v mene viery vo vlastnenie absolútnej pravdy. Ekumenické kresťanstvo je aktom pokánia za hriechy našich otcov. Bez toho pokánia nemôžeme dúfať, že európsky človek znova vezme evanjelium vážne.

 

Kde žijeme?

„V prostredí nových možností, neistoty a duchovného hľadania“
 Žijeme v Strednej Európe. V postkomunistickej zóne západnej civilizácie. Žijeme v dobe masívnych zmien, na začiatku tretieho tisícročia. Jedni čakali koniec sveta, druhí čakali zlatý vek, zatiaľ je však všetko ako pred tým. Odnikiaľ sme neodišli a nikam sme nedospeli. No to, čo včera platilo, dnes už neplatí, čo bolo jasné, sa rozostrilo. Hmota už nie je taká pevná, akou bývavala v rukách našich otcov, slová už nemajú presný význam ani v nemčine. Obklopujú nás inotaje. Nič nie je tým, čím sa na prvý pohľad javí. Absolútne poznanie je pre nás v treťom tisícročí nedostupné.

Žijeme na prahu nečakaných možností. Z neslobody sme vstúpili do slobody. Hranice sa otvorili, cenzúra zanikla, človek už nie je trestaný za to, že povedal, čo nemal, ani za to, aké knihy číta, neuväznia ho za to, že podniká, ani za to, že pri tom zbohatne. Žijeme v prostredí neistoty. Našim rodičom sa zem prepadla pod nohami. Niektorí prišli o zamestnanie, niektorí o úspory. Našim deťom sa otvorila perspektíva bohatstva a kariérneho rastu. Platia za to stresom nikdy nekončiacej súťaže. Zajtrajšok ich možno vynesie na vrchol, no možno ich potopí na dno.

Žijeme v dobe stroskotaní. Na rozbúrených vodách sa triešti jeden vzťah za druhým. Manželstvo je v ruinách, rodina sa rozpadá, láska vymiera. Vzťahy chladnú, obchod prekvitá. Darí sa bankám, burzám, a supermarketom. Život uviazol v sladkej samote spotrebného individualizmu.

Žijeme v období hlbokej krízy. Kríza však nemusí byť len ohrozením, môže byť aj šancou. Naša doba je dobou neistoty, je však i dobou hľadania. Minulé storočie dlho popieralo ducha. Človeka redukovalo na telo a myseľ na vedľajší produkt biochemických reakcií. Dnes sa vraciame k duchu. Ľudia hľadajú, kde sa dá. Police kníhkupectiev sa plnia duchovnou literatúrou; od šamanizmu cez astrológiu, zen až po kresťanskú mystiku.

Sme deti doby, neistí a hľadajúci. V evanjeliu sme našli pevný bod zjednocujúci naše bytie. Stále sme však na ceste. Deň za dňom čelíme novým otázkam, novým výzvam. Máme viac otázok ako odpovedí. Tvoríme spoločenstvo na ceste. Spoločenstvo otvorenosti, kritického myslenia, odvážnych otázok.

 

Čo hlásame?

„Súčasnému človeku zrozumiteľné vyjadrenie biblického zjavenia Trojjediného Boha“

Chceme komunikovať to, čo je pre nás najvzácnejšie - Evanjelium. Vieme, že náš hlas sa môže stať nezrozumiteľným. Duchovný obsah ľahko onemie v kresťanských frázach. Koľkokrát v histórii sme v tom zlyhali. Raz sme unikali zo sveta, inokedy sme sa rozplývali v pohodlnej vlažnosti, neschopní pravdivo a zrozumiteľne komunikovať evanjelium. Hľadáme nový jazyk na vyjadrenie starých tajomstiev. Sme súčasní ľudia. Čítame súčasnú literatúru, pozeráme súčasné filmy, počúvame súčasnú hudbu, v rozmanitých profesiách riešime súčasné problémy. Čelíme aktuálnym výzvam. S tým, čo je aktuálne, prichádzame k tomu, čo je nadčasové. Evanjeliu kladieme dnešné otázky a a hľadáme odpoveď.

Evanjelium nám bolo dané. Ochutnali sme v ňom slová večného života. Jeho mocou sme boli zmenení. Nevymýšľame si ho, prijali sme ho od Krista a jeho apoštolov ako Božie zjavenie, pritieklo k nám historickým riečiskom cirkvi.“

Bibliu prijímame ako kánon - mierku našej viery. Ňou meriame naše myšlienky, skúsenosti, duchovné či psychologické zážitky, zámery, hodnoty i ciele. Hľadáme v nej „ducha, ktorý oživuje“, nie „literu ktorá zabíja."

Starokresťanské vyznania viery považujeme za kľúč k jej výkladu: V paradoxe Svätej Trojice a v tajomstve Kristovho vtelenia vidíme základy kresťanského myslenia a viery. V ich svetle sa učíme rozumieť našej súčasnosti.

 

V čom sa chceme rozvíjať

„pôsobiť k osobnej viere,
Človek sa v živote rodí dvakrát. Najprv sa narodí ako biologický organizmus, potom rastie, dospieva, hľadá sa, blúdi labyrintom nezodpovedateľných otázok, až kým sa nenarodí znova - z Ducha. Zrodí sa ako celostná osobnosť. Prvýkrát sa človek rodí zo svojich rodičov, druhýkrát sa rodí z Boha.

V období blúdenia si človek kladie otázku: „Načo existujem?“ Odpoveďou je poznanie Boha. Stvorená bytosť sa stretá so Stvoriteľom. V Stvoriteľovi sa stretá sama so sebou a poznáva zmysel svojho príbehu. Boh každého človeka hľadá v láske. Boh tú lásku cez Kristovo sebaobetovanie otvoril každému. Každý do nej môže vstúpiť. Tu sa rodí osobná viera, prameň individuálnej slobody.

Kresťanstvo nemôžete zdediť, nemôžete sa ho naučiť, môžete ho iba nájsť a prijať. Pre toto hľadanie a nachádzanie chceme vytvárať podmienky

k rozvoju jednotlivcov,
Viera je semienko. Vyrastá z neho strom vnútorného človeka. Človeka skrytého v Bohu, oslobodzujúceho sa od vonkajších závislostí. Ovocím toho rastu je zrelý charakter: láska, radosť, pokoj, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.

Nikto z nás tu nie je iba tak. Každý má svoj zmysel a svoje poslanie. Človek dozrieva, poznáva svoje slabosti i svoje dary. Učí sa prijať obmedzenia a uplatniť talenty. Tak nachádza svoje poslanie. Tomuto rastu osobností chceme napomáhať

„k rozvoju rodín,“
Človek je obrazom Boha. Boh je Láska. Trojjediný - Milujúci Otec, Milovaný Syn a Duch lásky. Trojjediný Boh stvoril dvojjediného človeka. Muža a ženu. Stvoril ich slobodných pre lásku, aby sa hľadali, poznali a stali sa jedným telom. Doslova jedným telom sa muž a žena stávajú v dieťati. Každé dieťa je telom z tela svojho otca a z tela svojej matky. Rodina je obrazom Boha. Rodina je bytostná forma toho, ako sme boli stvorení. Rodina je Bohom dané prostredie, v ktorom sa uskutočňuje prebudenie, rast a dospievanie človeka.

Vonkajšie sily, ktoré v minulých storočiach držali rodinu dovedna, pominuli. Stabilita tradičnej rodiny stála na patriarchálnej nadradenosti mužov. Rodiny držali pokope i vďaka ekonomickej a spoločenskej závislosti žien. Dnes je tradičná rodina v kríze. Kríza rodiny je príležitosťou hľadať v Bohu zdroje pre hlbšie pochopenie manželskej lásky a skutočného partnerstva muža a ženy. V dobe rozkladu tradičných foriem rodiny, chceme rodine venovať mimoriadnu podporu, aby sme nachádzali cesty k plnšiemu partnerstvu muža a ženy.

„k rozvoju skupín,“
Dôležitú úlohu pri formovaní ľudskej osobnosti, zohrávajú skupiny priateľov. Zoskupenia ľudí rovnakej krvnej skupiny, zaujatých rovnakou vášňou, spojených rovnakým hľadaním. Na našich bohoslužbách sa človek ľahko stratí v anonymite davu. Kto hľadá bližší vzťah, podporu, radu či porozumenie, potrebuje si nájsť svoju skupinu. Skupiny môžu mať rôzny charakter podľa potrieb. Môžu byť zamerané na modlitbu, na biblické štúdium, na umenie, podnikanie, charitu či sociálnu prácu... môžu to byť skupiny otvoreného rodinného typu, či skupiny, ktoré nezasvätených uvádzajú do základov kresťanstva.

„k budovaniu spoločenstva jednoty v rozmanitosti“
Medzi najdôležitejšie hodnoty nášho spoločenstva patrí princíp jednoty v rozmanitosti. Aby človek dozrieval v osobnosť, potrebuje popri ľuďoch svojej krvnej skupiny i ľudí zásadne odlišných. Prirodzene sa zvykneme spolčovať na základe sympatií. Cirkev však nežije iba z prirodzených zdrojov. Jednota v rozmanitosti je zázrak. Chceme oň znova a znova usilovať. O živé otvorené spoločenstvo konzervatívnych so slobodomyseľnými, podnikateľov s umelcami, starých s mladými, národovcov so svetoobčanmi, ľavičiarov s pravičiarmi, charizmatikov s milenialistami, cirkevníkov s necirkevníkmi.

Jednota v rozmanitosti nás učí pokore. Vedomiu, že som iba malým kamienkom v mozaike. Zo všetkého najviac potrebujem práve tých, ktorí sú odo mňa najodlišnejší. Oni najviac vyvažujú moje krajnosti. Auto potrebuje brzdu i plyn. Auto s brzdami bez plynu je síce bezpečné, no nehýbe sa. Auto s plynom bez bŕzd sa hýbe dobre, ale vyletí hneď z prvej zákruty. Až vzťah k tým, ktorí sú iní, nás učí, čo to znamená byť bunkou v tele Kristovom.

Veríme, že tvar i obsah nášho spoločenstva vytvára Duch Boží. On pôsobí od jednotlivca k celku. Inšpiruje ľudí, dáva im snívať sny viery, až kým sa niečo z nich nepresadí v živote. Chceme podporovať každú iniciatívu zrodenú z viery jednotlivca či zo života skupiny a napomáhať, aby sa i ten najodvážnejší sen mohol stať skutočnosťou.
 

Čo chceme dosiahnuť

Osláviť Boha vo svete
Naša vôľa žiť sa obnovuje z úžasu nad veľkosťou, ktorá nás presahuje. Keď sa nám spoza jednotlivých vecí vytratí vedomie Božej prítomnosti, svet sa rozpadne a život sa naplní nudou. V modlitbe denne hľadáme slávu skrytú za vecami.

Život sa môže stať nepretržitou, nemou modlitbu. Ruka, ktorá utiera dlážku, prsty ťukajúce po klaviatúre, ňadrá kojacej matky, skalpel lekára, pero básnika, štetec maliara, prejav štátnika, aktivita i odpočinok, úspech i sklamanie; všetko to môže byť slovom modlitby, sakrálnym úkonom oddanosti tomu jedinému zmyslu - Večnej Láske.
a vnášať hodnoty evanjelia do všetkých sfér spoločnosti“

Božie kráľovstvo sa týka celého sveta, nedá sa uzavrieť do kostolných lodí ani do priestorov modlitební. Oproti tradičnému deleniu sfér života na svetskú a duchovnú veríme, že všetko je Božie. Podporujeme vznik a rast profesijných skupín, podporujeme rast občianskej zodpovednosti i politickej angažovanosti veriaceho človeka

V tvorbe civilizácie sa odráža základný ľudský rozpor. Obraz Boha – Stvoriteľa, i jeho porušenie. Tvorivá genialita na jednej strane, pýcha a egoizmus na druhej. Dobro i zlo - Áno i nie. Všetky sféry spoločnosti potrebujú byť liečené Duchom pravdy a lásky.

Sudca, ktorý je neúplatný, tvorí Božie kráľovstvo, podnikateľ, ktorý nezdiera zamestnancov, ale stará sa o ich rozvoj, tvorí Božie kráľovstvo, zdravotná sestra, ktorá je k pacientom láskavá, tvorí Božie kráľovstvo, novinár, ktorý nikomu nestráni, ale je verný pravde, tvorí Božie kráľovstvo, remeselník, ktorý je vo svojej práci spoľahlivý a dôsledný, tvorí Božie kráľovstvo, politik, ktorý má etické hranice, tvorí Božie kráľovstvo, učiteľka, ktorá oddane pracuje na rozvoji školákov, tvorí Božie kráľovstvo, umelec, ktorý nekomponuje, aby ukazoval na seba, ale aby odkázal na tajomstvo nad sebou, tvorí Božie kráľovstvo.

Týka sa nás nielen starosť o život cirkvi ale i zodpovednosť za stav spoločnosti; za politický, ekonomický, kultúrny i sociálny rozvoj mesta štátu civilizácie i sveta, v ktorom žijeme.


Všetko toto sme zhrnuli do jedinej vety.
Ňou vyjadrujeme svoju spoločnú víziu:

v prostredí nových možností,
neistoty
a duchovného hľadania
ako
miestne spoločenstvo
Cirkvi bratskej
v Bratislave
a súčasť svetového kresťanstva
chceme byť
pre súčasného človeka
zrozumiteľným vyjadrením
biblického zjavenia
Trojjediného Boha 
a pôsobiť
k osobnej viere,
k rozvoju jednotlivcov,
k rozvoju rodín,
k rozvoju skupín,
k budovaniu spoločenstva
jednoty v rozmanitosti
s cieľom
osláviť Boha vo svete
a vnášať hodnoty evanjelia
do všetkých sfér spoločnosti